NEPSEtrading

Make smarter moves backed by machine learning. Join thousands of traders leveraging AI to maximize profits.

nepsetrading.com is an online news portal that provides insights into trading and investment by analyzing the stock market and the global economy. We create charts based on the analysis of various indicators. Please do not rely solely on this information for investment decisions. Self-study is crucial. Use this information only as an educational and informational resource.

Marketminds Investment Group Private Limited

DOIB Registration certificate no.: 4680-2081/2082

Director & Editor-in-chief: Dipesh Ghimire · 9802363868, 9851119988

Koteshwor 32, Kathmandu
01-5253221 · +977 9709066745

Contact support

Subscribe to our newsletter

Weekly insights from the NEPSE market in your inbox.

Get the app

Track markets, signals and alerts from your phone.

Get it onGoogle Play

Market

  • Stocks
  • Sectors

Company

  • About Us
  • Our Team
  • Terms of Use
  • Our Policy
  • Training
  • Contact Us

Help

  • Support
  • Report
  • FAQ

© 2026 nepsetrading.com. All rights reserved.
Owned and operated by Marketminds Investment Group Private Limited.

Charts powered by TradingView

  • Home
  • Latest
  • Trending
  • Stock
  • Education
  • International
  • Latest News

    Stay informed and invest with latest NEPSE news and analysis.



    PreviousPage 168 / 234Next
    • राजस्व वृद्धि दरमा सुधार, सरकारी खर्च पुनः तीव्र बन्दै
      Top

      राजस्व वृद्धि दरमा सुधार, सरकारी खर्च पुनः तीव्र बन्दैPublic Finance Trends Show Recovery in Revenue, Rebound in Expenditure Growth

      नेपालको सार्वजनिक वित्तीय सूचकहरू सुधारको बाटोमा छन्। आर्थिक वर्ष २०७९/८० मा राजस्व र खर्च दुवैको वृद्धि दर घटेपछि २०८१ सालको मध्य-अप्रिलसम्ममा तीव्र सुधार देखिएको छ। राजस्व वृद्धि ११.१ प्रतिशत र खर्च वृद्धि ९.८ प्रतिशत पुगेको छ, जसले आर्थिक गतिविधिमा सुधार र सरकारी खर्चमा तीव्रता आएको देखाउँछ। यो परिवर्तनले महामारीपछिको अस्थिरता हट्दै वित्तीय व्यवस्थापन पुनः सन्तुलित हुँदै गएको संकेत गर्छ।Nepal's public finance indicators show signs of recovery. After a dip in revenue and expenditure growth in 2022/23, both indicators have rebounded by mid-April 2024/25. Revenue growth reached 11.1% and expenditure growth rose to 9.8%, signaling improved economic activity and government spending. The trend reflects a more balanced and revived fiscal management after previous volatility caused by the pandemic and tightening policies.

      Nepsetrading·12 May, 2025·2 min read
    • नेपाली बैंकिङ प्रणालीमा निक्षेप वृद्धि, वित्तीय तरलता सुधारको संकेत
      Top

      नेपाली बैंकिङ प्रणालीमा निक्षेप वृद्धि, वित्तीय तरलता सुधारको संकेतStrong Growth in Bank Deposits Signals Improved Liquidity in Nepal's Financial System

      नेपालको कुल बैंक निक्षेप २०८१ सालको वैशाख मसान्तसम्म ६८२०.९ अर्ब रुपैयाँ पुगेको छ, जुन अघिल्लो वर्षको यही अवधिको ६११९.१ अर्ब रुपैयाँ भन्दा उल्लेखनीय रूपमा वृद्धि हो। पछिल्ला पाँच वर्षमा निक्षेप २०७६/७७ को ३८३९.७ अर्बबाट २०७९/८० मा ६४५२.४ अर्ब रुपैयाँ पुगेको छ। यसले बैंकिङ प्रणालीप्रतिको जनविश्वास, वित्तीय पहुँच विस्तार, र आर्थिक स्थायित्वको संकेत दिन्छ। केही मौसमी गिरावट देखिए पनि समग्रमा निक्षेप वृद्धिले आर्थिक सुधारको पुष्टि गर्छ।Nepal's total bank deposits reached Rs. 6,820.9 billion by mid-April 2024/25, up from Rs. 6,119.1 billion in the same period of the previous year. This reflects strong deposit growth, improved liquidity, and rising public trust in the banking system. Over five years, deposits have grown from Rs. 3,839.7 billion in 2019/20 to Rs. 6,452.4 billion in 2023/24 (annual), showing a stable and upward trend. Seasonal dips are visible, but the overall growth confirms economic recovery, strong remittance inflows, and expanded banking access.

      Nepsetrading·12 May, 2025·1 min read
    • ५ वर्षपछि पहिलोपटक आधार दर ६.२९ प्रतिशतमा झर्‍यो
      Top

      ५ वर्षपछि पहिलोपटक आधार दर ६.२९ प्रतिशतमा झर्‍योNepal's Base Rate Falls to 6.29% — Lowest in Five Years

      आर्थिक वर्ष २०८१/८२ को मध्य-अप्रिलसम्म वाणिज्य बैंकहरूको आधार दर घटेर ६.२९ प्रतिशत पुगेको छ, जुन पछिल्लो पाँच वर्षको न्यूनतम हो। तरलता सुधार, मुद्रास्फीति घट्दै जानु र स्थिर आर्थिक वातावरणले यो गिरावट ल्याएको हो। २०२२/२३ मा यो दर १०.०३ प्रतिशत थियो, जसको तुलनामा हालको गिरावटले सस्तो कर्जा र मौद्रिक सहजता देखाउँछ। ऋणीहरूलाई फाइदा भए पनि बैंकको नाफामा असर पर्न सक्छ। यसले कर्जा विस्तार र आर्थिक पुनरुत्थानमा सहयोग पुर्‍याउने संकेत दिन्छ।The base rate of Nepal’s commercial banks has dropped to 6.29% in mid-April 2024/25, the lowest in the past five years. This sharp decline reflects improved liquidity, easing inflation, and a stable economic environment. Compared to 10.03% in 2022/23, the drop indicates a shift toward cheaper credit and an accommodative monetary stance by the central bank. While this benefits borrowers, it may reduce profit margins for banks. Overall, the decline supports credit expansion and economic recovery.

      Nepsetrading·12 May, 2025·1 min read
    • नेपालमा ट्रेजरी बिलको ब्याजदरमा उतारचढाव, पछिल्ला अवधिमा स्थिरता देखिँदै
      Top

      नेपालमा ट्रेजरी बिलको ब्याजदरमा उतारचढाव, पछिल्ला अवधिमा स्थिरता देखिँदैT-Bill Rates in Nepal Indicate Tightening Followed by Stabilization in Recent Years

      नेपालमा ट्रेजरी बिलको ब्याजदर २०७६/७७ देखि २०७८/७९ सम्म तीव्र रुपमा बढेर १० प्रतिशतभन्दा माथि पुगेको थियो । त्यसपछि ब्याजदर क्रमशः घट्दै गएको छ र २०८१/८२ को मध्य-चैतसम्म झरेर करिब ३ प्रतिशतमा स्थिर भएको छ । यसले नेपाल राष्ट्र बैंकको कडाइबाट लचिलो नीतितर्फको यात्रा र समग्र आर्थिक स्थायित्वको संकेत दिन्छ ।Nepal’s T-bill interest rates surged sharply between FY 2019/20 and 2021/22, peaking above 10% due to tightening liquidity and inflation concerns. Since then, rates have steadily declined, stabilizing around 3% by mid-April 2024/25. The trend reflects Nepal Rastra Bank's shift from aggressive tightening to a more neutral stance, ensuring financial stability while supporting economic recovery.

      Nepsetrading·12 May, 2025·2 min read
    • कर्जा वृद्धिदरमा सुधार, आर्थिक गतिविधि चलायमान
      Top

      कर्जा वृद्धिदरमा सुधार, आर्थिक गतिविधि चलायमानFinancial Sector Shows Signs of Stability with Improved Credit Flow

      केही वर्षदेखि घट्दै आएको नेपालमा घरेलु कर्जा वृद्धिदर चालु वर्षको मध्य-अप्रिलसम्म ६.८% पुगेको छ, जुन अघिल्लो वर्ष ५.६% मात्र थियो। महामारीपछिको उच्च वृद्धिदर २०७७/७८ मा २७.१% पुगेको भए पनि त्यसयता लगातार घटिरहेको थियो। पछिल्लो सुधारले कर्जा प्रवाह र आर्थिक गतिविधिमा पुनरुत्थानको संकेत दिएको छ।Nepal's domestic credit growth, which had been declining for several years, slightly rebounded to 6.8% by mid-April 2024/25 from 5.6% a year earlier. After peaking at 27.1% in 2020/21 due to post-COVID stimulus, credit expansion steadily slowed. The recent improvement indicates a possible shift toward recovery in credit flow and economic activity, though it remains well below past highs.

      Nepsetrading·11 May, 2025·1 min read
    • गिरावटपछि सुधार: संकुचित मुद्राले देखायो सकारात्मक संकेत
      Trending

      गिरावटपछि सुधार: संकुचित मुद्राले देखायो सकारात्मक संकेतLiquidity Returns: Nepal’s Narrow Money Growth Back in Positive

      पछिल्ला वर्षहरूमा नेपालको संकुचित मुद्रा (M1) वृद्धिदरमा तीव्र उतारचढाव देखिएको छ। २०७८/७९ र २०७९/८० मा नकारात्मक वृद्धिदर देखिए पनि २०८१ सालको मध्य-अप्रिलमा १४.७ प्रतिशतले उल्लेखनीय सुधार आएको छ, जुन पछिल्ला तीन वर्षकै उच्च दर हो। यो वृद्धिले मौद्रिक तरलता, विप्रेषण प्रवाह, र आर्थिक गतिविधिमा सुधार भएको सङ्केत गर्छ, तर यो सुधार दिगो हुने हो कि होइन भन्ने विषय भने अझै स्पष्ट छैन।Nepal’s Narrow Money (M1) growth has fluctuated sharply in recent years, falling into negative territory in 2021/22 and 2023/24. However, mid-April 2024/25 data shows a strong rebound with 14.7% growth — the highest in three years — signaling improved liquidity and economic recovery. The improvement likely reflects better remittance inflows, easing monetary policy, and rising public confidence, though sustainability remains uncertain.

      Nepsetrading·11 May, 2025·2 min read
    • ब्रॉड मनी वृद्धिदरमा स्थिरता, तर विस्तार दर केही घट्दो
      Top

      ब्रॉड मनी वृद्धिदरमा स्थिरता, तर विस्तार दर केही घट्दोStability in Broad Money Growth, but Expansion Rate Slightly Declining

      नेपालको ब्रॉड मनी (M2) वृद्धिदर पछिल्ला वर्षहरूमा उतारचढावपूर्ण देखिएको छ। २०७६/७७ मा महामारीको बेला उच्च २२.७% पुगेको यो दर २०७७/७८ मा ६.८% मा झरेको थियो। त्यसयता यो दर ११%–१३% को बीचमा स्थिर देखिएको छ। २०८०/८१ को मध्यअप्रिलसम्म ब्रॉड मनीको वृद्धिदर ११.६% रहेको छ, जुन अघिल्लो वर्षको १२.४% भन्दा थोरै कम हो। यो स्थिरता राष्ट्र बैंकको सन्तुलित मौद्रिक नीतिलाई संकेत गर्छ जसले तरलता र मुद्रास्फीति नियन्त्रणमा राख्न मद्दत गरेको छ।Nepal's broad money (M2) growth rate has shown significant fluctuations over the past few years. After peaking at 22.7% in FY 2020/21 due to expansionary policies during the COVID-19 pandemic, it dropped to 6.8% in 2021/22. Since then, the growth has stabilized in the range of 11%–13%. As of mid-April 2024/25, the M2 growth rate is at 11.6%, slightly down from 12.4% in the same period the previous year. This suggests a cautiously managed monetary policy by Nepal Rastra Bank to balance liquidity and inflation control.

      Nepsetrading·11 May, 2025·1 min read
    • विनिमय सञ्चितिमा ऐतिहासिक वृद्धिः मध्य-चैत २०८१ सम्ममा २४ खर्ब नाघ्यो
      Top

      विनिमय सञ्चितिमा ऐतिहासिक वृद्धिः मध्य-चैत २०८१ सम्ममा २४ खर्ब नाघ्योNepal's Foreign Exchange Reserves Surge to All-Time High in FY 2024/25

      नेपालको कुल विदेशी विनिमय सञ्चिति २०८१ सालको मध्य-चैतसम्म आइपुग्दा २४ खर्ब २६ अर्ब रुपैयाँ (अमेरिकी डलर १७.६३ अर्ब) पुगेको छ, जुन अघिल्लो वर्षको सोही अवधिको १९ खर्ब ११ अर्ब रुपैयाँभन्दा ५ खर्ब बढी हो। विप्रेषण वृद्धी, घट्दो आयात, र प्रभावकारी मौद्रिक नीतिले यो वृद्धिमा सहयोग पुर्‍याएका छन्। २०७८/७९ मा घटेको सञ्चिति पछिल्ला वर्षहरूमा निरन्तर बढ्दै गएको छ, जसले नेपालको वित्तीय स्थायित्व र आयात क्षमतामा सुधार ल्याएको देखाउँछ।Nepal's gross foreign exchange reserves reached an all-time high of Rs. 2,426.8 billion (USD 17.63 billion) by mid-April 2024/25, reflecting strong remittance inflows, reduced imports, and effective monetary policies. Compared to Rs. 1,911.9 billion in mid-April 2023/24, this is a rise of over Rs. 514 billion. The reserves had previously dipped in FY 2021/22 but have shown consistent recovery since then. This surge enhances Nepal's financial stability, import coverage, and capacity to handle external shocks.

      Nepsetrading·11 May, 2025·2 min read
    • वैदेशिक रोजगारबाट पठाइएको रेमिट्यान्स रकममा निरन्तर वृद्धि: नेपालको अर्थतन्त्रमा महत्वपूर्ण योगदान
      Top

      वैदेशिक रोजगारबाट पठाइएको रेमिट्यान्स रकममा निरन्तर वृद्धि: नेपालको अर्थतन्त्रमा महत्वपूर्ण योगदानSteady Surge in Remittances: A Lifeline for Nepal’s Economy

      नेपालमा वैदेशिक रोजगारीबाट आउने रेमिट्यान्स रकम पछिल्ला वर्षहरूमा निरन्तर बढिरहेको छ। २०१९/२० मा रू. ८७५ अर्बबाट सुरु भएको यो क्रम २०२३/२४ मा रू. १४४५.३ अर्ब पुगेको छ। चालू वर्षको मध्य-अप्रिलसम्म नै रू. ११९१.३ अर्ब आइसकेको छ। यो वृद्धिले वैदेशिक रोजगारीको प्रभाव, प्रवाहको सहजता र घरेलु बेरोजगारीको संकेत दिन्छ। अब यो रकमलाई दीर्घकालीन विकासमा प्रयोग गर्न सक्नुपर्ने आवश्यकता छ।Nepal's remittance inflow has shown a consistent upward trend over the past six fiscal years. From Rs. 875 billion in FY 2019/20, it rose steadily to Rs. 1445.3 billion in FY 2023/24. Even the mid-April data of FY 2024/25 shows Rs. 1191.3 billion already received, indicating continued growth. This surge is attributed to an increase in outbound labor migration, improved remittance channels, and limited domestic job opportunities. Going forward, utilizing remittances for productive investment will be crucial for Nepal’s sustainable economic development.

      Nepsetrading·11 May, 2025·1 min read
    • ब्यालेन्स अफ पेमेन्टमा सशक्त सुधार, आर्थिक स्थायित्वतर्फको संकेत
      Top

      ब्यालेन्स अफ पेमेन्टमा सशक्त सुधार, आर्थिक स्थायित्वतर्फको संकेतNepal's Balance of Payments Surplus Surges Post-COVID, Showing Signs of Stabilization in FY 2024/25

      नेपालको BOP (चालु खाता स्थिति) महामारीपछिका वर्षहरूमा उल्लेखनीय रूपमा सुध्रिएको छ। आर्थिक वर्ष २०२०/२१ मा Rs. १.२ अर्ब र २०२१/२२ मा Rs. -२५२.४ अर्बको घाटापछि, यो २०२२/२३ मा Rs. २८५.८ अर्ब र २०२३/२४ मा रेकर्ड Rs. ५०२.५ अर्बसम्म पुगेको छ। तर २०२४/२५ को मध्य अप्रिलसम्मको तथ्याङ्कले यो घटेर Rs. ३४६.२ अर्ब पुगेको देखाउँछ, जसले आर्थिक चनाखोपनाको आवश्यकता औंल्याउँछ।Nepal’s Balance of Payments (BOP) has seen a significant recovery after the pandemic. From a small surplus of Rs. 1.2 billion in 2020/21 and a major deficit of Rs. -252.4 billion in 2021/22, the BOP rebounded to Rs. 285.8 billion in 2022/23 and reached a record Rs. 502.5 billion surplus in 2023/24. However, mid-April data for 2024/25 shows a slight decline to Rs. 346.2 billion, suggesting the need for continued economic vigilance.

      Nepsetrading·11 May, 2025·1 min read
    • नेपालको आयात प्रवृत्ति: घटबढले भरिएको सात वर्षको आर्थिक यात्रा
      Trending

      नेपालको आयात प्रवृत्ति: घटबढले भरिएको सात वर्षको आर्थिक यात्राNepal's Import Trends: A Volatile Journey Marked by Policy Shifts and Economic Shocks

      पछिल्ला सात आर्थिक वर्षमा नेपालको आयात प्रवृत्ति निकै उतारचढावपूर्ण देखिएको छ। २०७६/७७ मा आयात उच्चतम विन्दु १९ खर्ब २० अर्ब रुपैयाँ पुगेको थियो भने २०७९/८० मा कडा आयात नियन्त्रण नीतिका कारण ११ खर्ब ६७ अर्बमा झरेको थियो। २०८०/८१ मा पुनः सुधार भएर १३ खर्ब ९ अर्ब रुपैयाँ पुगेको छ। यसले नेपालले विदेशी वस्तुहरूमा अत्यधिक निर्भरता गरेको र दीगो घरेलु उत्पादन नीति आवश्यक भएको स्पष्ट देखिन्छ।Nepal's import trend over the past seven fiscal years has been highly volatile. Imports peaked at Rs. 1920.4 billion in FY 2019/20 and then dropped significantly to Rs. 1167.4 billion in FY 2022/23 due to COVID-19 impacts and government-imposed import restrictions. In FY 2023/24, imports slightly rebounded to Rs. 1309.5 billion. The data shows Nepal’s heavy dependence on foreign goods and the need for sustainable domestic production policies to reduce trade imbalance.

      Nepsetrading·11 May, 2025·1 min read
    • नेपालको निर्यात क्षेत्रमा सुधार: सात वर्षको विश्लेषणमा फेरि देखिएको सकारात्मक संकेत
      Top

      नेपालको निर्यात क्षेत्रमा सुधार: सात वर्षको विश्लेषणमा फेरि देखिएको सकारात्मक संकेतNepal's Export Sector Rebounds After Years of Volatility: Detailed Seven-Year Analysis

      पछिल्ला सात वर्षमा नेपालको निर्यात क्षेत्रमा उल्लेखनीय उतारचढाव देखिएको छ। आर्थिक वर्ष २०७७/७८ मा निर्यात २०० अर्ब रुपैयाँसम्म पुग्दा पनि त्यसपछि दुई वर्ष लगातार घट्दै २०८०/८१ को मध्य-अप्रिलसम्ममा मात्र ११३.९ अर्बमा झरेको थियो। तर, २०८१/८२ को मध्य-अप्रिलमा निर्यात ६५.२% ले वृद्धि भई १८८.२ अर्ब रुपैयाँ पुगेको छ। यो सुधारले अन्तर्राष्ट्रिय मागमा वृद्धि, सहज व्यापार प्रवाह, र निर्यातमुखी उद्योगहरूमा गति आएको संकेत गर्दछ। दीर्घकालीन स्थायित्वका लागि सरकार र निजी क्षेत्रबाट संयुक्त प्रयास आवश्यक छ।Nepal’s export performance has seen significant fluctuations over the past seven years. After peaking at Rs. 200 billion in FY 2020/21, exports declined for two consecutive years, reaching a low of Rs. 113.9 billion by mid-April 2023/24. However, the data for mid-April 2024/25 shows a strong rebound to Rs. 188.2 billion—a 65.2% year-on-year increase. This recovery reflects improved international demand, better trade facilitation, and growing momentum in export-focused industries. Sustaining this growth will require policy support, infrastructure investment, and innovation from both the public and private sectors.

      Nepsetrading·11 May, 2025·2 min read
    • नेपालमा मुद्रास्फीति दरको उतारचढाव: पछिल्ला वर्षहरूमा मूल्य वृद्धिमा स्थायित्वको संकेत
      Top

      नेपालमा मुद्रास्फीति दरको उतारचढाव: पछिल्ला वर्षहरूमा मूल्य वृद्धिमा स्थायित्वको संकेतNepal’s Inflation Trend: CPI Shows Mixed Movement Amid Economic Adjustments

      यो चार्टले आर्थिक वर्ष २०७६/७७ देखि २०८१/८२ को मध्य अप्रिलसम्मको उपभोक्ता मूल्य सूचकांक (CPI) मा आधारित वार्षिक मुद्रास्फीति दर देखाउँछ । सबैभन्दा बढी मुद्रास्फीति २०७८/७९ मा ८.०८% पुगेको थियो, जुन कोभिडपछिको पुनःमूल्यांकन र अन्तर्राष्ट्रिय मूल्य वृद्धिको कारण हो । त्यसपछि क्रमशः मुद्रास्फीति घट्दै गएको छ र २०८१/८२ को मध्य अप्रिलमा ३.३९% मा झरेको छ । यो प्रवृत्तिले नेपालले मौद्रिक नीति र आपूर्ति सुधारमार्फत मुद्रास्फीति नियन्त्रण गर्न प्रगति गरेको देखाउँछ, यद्यपि सानोतिनो उतारचढाव अझै बाँकी छ ।The chart displays Nepal's year-on-year Consumer Price Index (CPI) inflation rates from FY 2019/20 to mid-April FY 2024/25. The highest inflation was in FY 2021/22 at 8.08%, mainly due to post-COVID economic recovery and global price hikes. After that, inflation gradually decreased, reaching 3.39% by mid-April 2024/25. The trend shows that Nepal has made progress in controlling inflation through monetary policies and improved supply conditions, although slight fluctuations remain.

      Nepsetrading·11 May, 2025·2 min read
    • नेपालको सकल गार्हस्थ्य उत्पादन (GDP) वृद्धि: आर्थिक सुधारको स्थिर संकेत
      Top

      नेपालको सकल गार्हस्थ्य उत्पादन (GDP) वृद्धि: आर्थिक सुधारको स्थिर संकेतNepal's GDP Growth Trends: A Steady Economic Recovery Reflected in FY 2024/25 Projections

      पछिल्ला ६ आर्थिक वर्षमा नेपालको GDP निरन्तर रूपमा वृद्धि भई २०८१/८२ मा ६१०७.२ अर्ब रुपैयाँ पुग्ने प्रक्षेपण गरिएको छ। यो अघिल्लो वर्षको तुलनामा करिब ७ प्रतिशतले बढी हो। कोभिडपछिको सुधार, रेमिट्यान्स बृद्धि, पूर्वाधार विकास र उत्पादन वृद्धिले आर्थिक विस्तारलाई टेवा दिएको हो। २०७६/७७ मा ३८८८.७ अर्बबाट सुरु भई अहिले सम्म निरन्तर वृद्धिको क्रम जारी छ। दीर्घकालीन स्थायित्वका लागि उत्पादनशील लगानी, निर्यात विविधीकरण र संरचनात्मक सुधार आवश्यक देखिन्छ।Nepal's GDP has shown steady growth over the past six fiscal years, reaching a projected Rs. 6107.2 billion for FY 2024/25. This represents a nearly 7% increase from the previous year, reflecting post-COVID recovery, rising remittances, infrastructure development, and improved domestic production. The economy expanded from Rs. 3888.7 billion in 2019/20, with consistent annual growth supported by both government and private sector efforts. Moving forward, sustained investment, export diversification, and economic reforms will be crucial for long-term stability.

      Nepsetrading·11 May, 2025·1 min read
    • २०८१/८२ को नौ महिनाको आर्थिक समिक्षा: महँगी नियन्त्रणमा, वैदेशिक क्षेत्र सबल, व्यापार घाटामा चासो
      Top

      २०८१/८२ को नौ महिनाको आर्थिक समिक्षा: महँगी नियन्त्रणमा, वैदेशिक क्षेत्र सबल, व्यापार घाटामा चासोNepal’s Economic Landscape: Nine-Month Review of FY 2024/25 Shows Mixed Signals with Resilient Growth and Cautious Optimism

      नेपालको हालको आर्थिक तस्वीर सन्तुलित देखिएको छ। मुद्रास्फीति सन्तुलनमा रहँदा विदेशी मुद्रा सञ्चिति र चालु खाता सन्तुलन सकारात्मक अवस्थामा छन्। तर व्यापार घाटा, सीमित तलब वृद्धि, र पूँजी बजारमा सावधानी देखिएको छ। विप्रेषण, विनिमय सञ्चिति र कर्जाको विस्तारले अर्थतन्त्रलाई जीवन्त बनाइरहेको छ।Nepal’s macroeconomic health shows resilience with manageable inflation, rising foreign reserves, and a positive current account. However, the widening trade deficit, sluggish salary growth, and cautious capital market expansion point to underlying vulnerabilities. The economy is navigating a path of gradual recovery, buoyed by remittances and controlled monetary policy.

      Nepsetrading·11 May, 2025·2 min read
    • एनएलजी इन्स्योरेन्सले लाभांश घोषणा गर्‍यो
      Stock

      एनएलजी इन्स्योरेन्सले लाभांश घोषणा गर्‍योNLG Insurance Announces Dividend Distribution

      एनएलजी इन्स्योरेन्सले लाभांश घोषणा गर्‍यो एनएलजी इन्स्योरेन्स कम्पनी लिमिटेडले गत आर्थिक वर्षको संचित मुनाफाबाट सेयरधनीहरूलाई २.६३१५७९ प्रतिशत लाभांश वितरण गर्ने घोषणा गरेको छ। कम्पनीको सञ्चालक समितिको बैठकले २ अर्ब ५० करोड २६ लाख ५७ हजार ९२० रुपैयाँको चुक्तापुँजीका आधारमा २.५ प्रतिशत बोनस सेयर (६ करोड २५ लाख ६५ हजार ४४८ रुपैयाँ) र ०.१३१५७९ प्रतिशत नगद लाभांश (३२ लाख ९२ हजार ९७१ रुपैयाँ) दिने निर्णय गरेको हो।NLG Insurance Announces Dividend Distribution NLG Insurance Company Limited has announced a dividend distribution of 2.631579% from its accumulated profit for the last fiscal year. In a board meeting held on Friday, the company decided to distribute a total of 2.63% dividend based on the paid-up capital of NPR 2.5 billion, which includes 2.5% bonus shares worth NPR 62.56 million and 0.131579% cash dividend worth NPR 3.29 million for tax purposes.

      Nepse trading·11 May, 2025·<1 min read
    • गभर्नरमा कांग्रेसको प्रस्ताव विश्व पौडेलको नाममा, समझदारी टुटेपछि विकल्प खोजियो
      Investor

      गभर्नरमा कांग्रेसको प्रस्ताव विश्व पौडेलको नाममा, समझदारी टुटेपछि विकल्प खोजियोNepali Congress Proposes Bishwo Paudel as Governor Amid Delay and Dispute

      गभर्नरमा कांग्रेसको प्रस्ताव विश्व पौडेलको नाममा, समझदारी टुटेपछि विकल्प खोजियो राष्ट्र बैंकको गभर्नर नियुक्तिका लागि नेपाली कांग्रेसले राष्ट्रिय योजना आयोगका पूर्वउपाध्यक्ष विश्व पौडेलको नाम प्रस्ताव गरेको छ। शनिबार प्रधानमन्त्री निवास बालुवाटारमा बसेको सत्तारूढ कांग्रेस र एमाले शीर्ष नेताहरूको बैठकमा कांग्रेस सभापति शेरबहादुर देउवाले पौडेलको नाम अघि सारेका हुन्। यसअघि प्रधानमन्त्री केपी शर्मा ओली र सभापति देउवाबीच राष्ट्र बैंकका कार्यकारी निर्देशक गुणाकर भट्टलाई गभर्नर बनाउने सहमति भएको थियो। वैशाख ३ गते भएको उक्त समझदारीका आधारमा भट्टले वैशाख ५ गते कार्यकारी निर्देशक पदबाट राजीनामा दिएका थिए। तर राष्ट्र बैंककी कायममुकायम गभर्नर नीलम ढुंगानाले भट्टको राजीनामा स्वीकृत नगरेपछि देउवाले विकल्प स्वरूप विश्व पौडेलको नाम अघि सारेको स्रोतले जानकारी दिएको छ।Nepali Congress Proposes Bishwo Paudel as Governor Amid Delay and Dispute Nepali Congress has proposed former Vice-Chairman of the National Planning Commission, Bishwo Paudel, as the new Governor of Nepal Rastra Bank. The proposal was made by party President Sher Bahadur Deuba during a meeting held at the Prime Minister’s residence in Baluwatar on Saturday, which was attended by top leaders of the ruling coalition including CPN-UML.

      NEPSE trading ·11 May, 2025·1 min read
    • (MEN) Mountain Energy Nepal को तेस्रो त्रैमासमा ५०% नाफा वृद्धि, ऋण घटाउँदै लागत नियन्त्रणमा सफल
      Top

      (MEN) Mountain Energy Nepal को तेस्रो त्रैमासमा ५०% नाफा वृद्धि, ऋण घटाउँदै लागत नियन्त्रणमा सफल(MEN)Mountain Energy Nepal Posts 50% Profit Growth in Q3 FY 2081/82 Despite Lower Borrowings and Cost Pressures

      Mountain Energy Nepal ले तेस्रो त्रैमासमा वित्तीय स्थायीत्व, लागत नियन्त्रण, ऋण न्यूनीकरण र नाफा वृद्धिमा सफल प्रदर्शन गरेको छ। EPS को राम्रो वृद्धिले लगानीकर्तालाई दीर्घकालीन विश्वास दिलाउने देखिन्छ। जलविद्युत क्षेत्रमा लगानी गर्ने सोच बनाइरहेका लगानीकर्ताका लागि Mountain Energy एक सशक्त विकल्पको रूपमा उभिएको छ।Mountain Energy Nepal’s third-quarter results for FY 2081/82 reflect strong financial discipline, profitability expansion, and reduced leverage, making it a standout performer in Nepal’s hydropower and energy sector. For investors, the company’s ability to scale profits, lower debt, and deliver consistent shareholder value signals a positive long-term growth trajectory.

      Nepsetrading·10 May, 2025·2 min read
    • (SMPDA) संपदा लघुवित्तको वित्तीय सुधार: तेस्रो त्रैमासमा नाफामा ७५% को उल्लेख्य वृद्धि
      Top

      (SMPDA) संपदा लघुवित्तको वित्तीय सुधार: तेस्रो त्रैमासमा नाफामा ७५% को उल्लेख्य वृद्धि(SMPDA) Sampada Laghubitta Reports Strong Q3 Performance with 75% Surge in Net Profit

      संपदा लघुवित्तले कर्जा विस्तार, ब्याज आम्दानी, र नाफामा उल्लेख्य सुधार गरेको भए पनि NPL वृद्धि र कर्मचारी खर्च नियन्त्रण जस्ता चुनौतीहरूमा ध्यान दिन आवश्यक देखिन्छ। कुल रूपमा, यस त्रैमासको प्रदर्शन लघुवित्त उद्योगमा कम्पनीको मजबुत उपस्थिति र संचालन क्षमताको द्योतक हो।Overall, Sampada Laghubitta has delivered a solid Q3, with strong growth in profitability and financial strength. However, the rise in NPLs and operational costs calls for more disciplined risk and cost management moving forward. Investors may continue to find the stock attractive if the company can sustain earnings growth while addressing credit risk.

      Nepsetrading·10 May, 2025·1 min read
    • (NMBMF) एनएमबि लघुवित्तको तेस्रो त्रैमासमा २ करोड ७५ लाख नाफा, कमजोर अवस्थाबाट उल्लेखनीय सुधार
      Top

      (NMBMF) एनएमबि लघुवित्तको तेस्रो त्रैमासमा २ करोड ७५ लाख नाफा, कमजोर अवस्थाबाट उल्लेखनीय सुधार(NMBMF) NMB Laghubitta Posts Strong Recovery in Q3 with Rs. 27.52 Million Profit

      एनएमबि लघुवित्तले अघिल्लो वर्षको घाटाबाट उल्लेखनीय रूपमा सुधार गर्दै तेस्रो त्रैमासमा नाफा देखाएको छ। कर्जा प्रवाह, ब्याज आम्दानी, र जोखिम व्यवस्थापनमा सुधारले संस्थाको वित्तीय प्रदर्शनमा दृढता आएको छ। पूँजी पर्याप्तता घटे पनि अन्य सूचकहरू सकारात्मक देखिन्छन्।NMB Laghubitta has staged a strong comeback in Q3 2081/82 with significant profit recovery, improved asset quality, and efficient cost management. Despite minor declines in capital and capital adequacy ratio, the institution has shown solid performance fundamentals and regained investor confidence.

      Nepsetrading·10 May, 2025·2 min read